ČSUZ Bratislava
2020
15.11
učiteľ národov - výročie úmrtia
Jan Amos Komenský
sa narodil 28. marca 1592.
zobraziť informácie
 
2020
29.10
PODPORUJE MATERINSKÝ JAZYK U
SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ
projekt
zobraziť informácie
 
2020
28.10
Výročie vzniku
Česko – Slovenskej republiky
zobraziť informácie
 
2020
05.09
5. júl
Pamätný deň zahraničných Slovákov
zišli sme sa pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectv
zobraziť informácie
 

Novinka

05.09.2020

Pamätný deň zahraničných Slovákov

5. júl - Pamätný deň zahraničných Slovákov

 

V nedeľu 5. júla sme opäť oslávili Pamätný deň zahraničných Slovákov. Ako každý rok sme sa zišli pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v bratislavskom Sade Janka Kráľa. 

Tento rok sme sa takto stretli v celkom novej situácii – po karanténnych obmedzeniach, ktoré táto pandémia COVID19 priniesla aj slovenskému zahraničiu, po útrapách, ktoré nejeden krajan prežil v štátnej karanténe či ďaleko od svojich blízkych, ktorých nemohol navštíviť, ale tiež krátko po nástupe novej vlády, ktorá sa k podpore Slovákov žijúcich v zahraničí vo svojom programe výrazne prihlásila.

K Programovému vyhláseniu vlády SR – čo v ňom nájdeme?

Voľby zo zahraničia, vláda zavedie popri klasickom hlasovaní aj elektronické hlasovanie vo voľbách, aby tak mohli slobodne hlasovať všetci občania SR bez ohľadu na to, kde v zahraničí sa v deň volieb nachádzajú.Klasické hlasovanie, to znamená zjednodušiť hlasovanie poštou, zasielať lístky nie na Slovensko, ale na príslušné veľvyslanectvo, čo významne zníži náklady, ale najmä skráti lehoty. Vďaka tomu bude možné rozšíriť tento druh hlasovania z parlamentných aj na prezidentské voľby. Súbežne s tým treba umožniť hlasovanie aj na veľvyslanectvách a konzulátoch.

Vláda umožní občanom SR dlhodobo žijúcim na území iného štátu nadobudnúť občianstvo toho štátu bez straty občianstva SR. Vláda SR bude tiež riešiť situáciu osôb, ktoré na základe platného zákona prišli o štátne občianstvo SR, tak, aby im bolo vrátené na základe štandardných európskych princípov nadobúdania občianstva, a zjednoduší podmienky nadobúdania štátneho občianstva pre Slovákov žijúcich v zahraničí. 

Vláda tiež deklaruje, že  postupne zvýši finančnú podporu slovenskému zahraničiu až na úroveň, v akej ročne podporuje národnostné menšiny žijúce na Slovensku. Predpokladáme, že rozpočet grantového programu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa v zmysle programového vyhlásenia vlády bude postupne približovať Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ten v roku 2020 na podpornú činnosť alokoval 7 600 000 eur. 

Slovenské zahraničie potrebuje aj zásadné štrukturálne projekty, napokon alokácia podpory, ako je avizovaná, ich konečne umožní. Patrí medzi ne prísľub vlády vo vybranej svetovej metropole spustiť projekt spolupráce s tzv. novou diaspórou a komunitou slovenských profesionálov, potenciál ktorých sa využije na realizáciu spoločných cieľov v danom teritóriu. Patrí sem aj dávno pripravený a stále zo strany štátu nepodporený projekt Svetového združenia Slovákov v zahraničí zriadiť v Bratislave Centrum slovenského zahraničia, ktoré bude trvalo predstavovať kultúru i históriu krajanov.

Ako ďalej s inštitucionalizáciou štátnej politiky voči krajanom, teda i s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten spadá ostatných osem rokov pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Objavila sa i myšlienka úrad zrušiť a jeho kompetencie opätovne delimitovať na jednotlivé rezorty – grantový program na ministerstvo zahraničných vecí, vydávanie osvedčení zahraničného Slováka na ministerstvo vnútra a tak ďalej. Napokon sa nám však podarilo presvedčiť kompetentných o prevládajúcom názore krajanov, totiž že má zmysel Úrad pre Slovákov v zahraničí zachovať, a to pod kuratelou rezortu zahraničia, kde vznikajú synergické efekty so sieťou zastupiteľských úradov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol zachovaný a bol menovaný aj jeho nový predseda, občiansky aktivista Milan Ján Pilip. 


 

 

PRIESKUM NÁZOROV 

Slovákov v zahraničí – návratová politika

 

 

LEAF realizoval prieskum Slovákov v zahraničí 2018 o motivácii a možnostiach k návratu do SR. Prieskum bol realizovaný medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí prostredníctvom on-line dotazníka v období 6. - 27.novembra 2018. 

Respondenti

● Do prieskumu sa zapojilo 4044 Slovákov žijúcich v 72 krajinách sveta.

● Z toho bolo 54% žien a 45% mužov a 18 respondentov uviedlo „iné“ ako pohlavie

 

 

Hlavné zistenia

1. V porovnaní s rokom 2016 vyššie percento Slovákov nevylučuje návrat naprieč všetkými krajinami.

2. V Spojenom kráľovstve napriek čoraz viac blížiacemu sa Brexitu pozorujeme minimálne zmeny oproti novembru 2016. Slováci v Spojenom kráľovstve sú vo všeobecnosti návratu viac naklonení ako v iných krajinách.

3. Faktorom, ktorý dokáže Slovákov v zahraničí najviac motivovať k návratu (s výnimkou rodiny) je konkrétna pracovná ponuka, ktorú ako faktor uviedlo 47% opýtaných. Štátne podporné schémy sa nejavia byť silným motivačným faktorom, keďže ich zvolilo len 5% opýtaných.

4. Za najväčšiu komparatívnu výhodu Slovenska Slováci v zahraničí považujú najmä návrat ku koreňom (49%) Emocionálny vzťah ku Slovensku sa javí byť dôležitejším ako pragmatické dôvody.

5. Až 75% Slovákom v zahraničí aj naďalej najviac na Slovensku prekáža korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo.

6. Národnosť partnera a čas strávený v zahraničí spolu s kontaktom so Slovákmi v zahraničí sa javia byť hlavnými prediktormi zvažovania návratu.

7. Najväčší príklon k návratu do jedného roka vykazujú študenti medzinárodných vzťahov, európskych štúdií a politológie. Či už to je podmienkou praxe na domácom ministerstve v prípade medzinárodných vzťahov alebo záujmom o domácu politiku v kontexte EÚ, len 10% sa neplánuje vrátiť na Slovensko. Na druhej strane spektra sú inžinieri, z ktorých až 1⁄3 neplánuje návrat.

8. Z rozdielnych sektorov sa ukazuje, že viac ako 1⁄3 zamestnancov automobilového sektoru zvažuje návrat v dlhodobom horizonte a 5% do jedného roka, pričom len 18% odmieta návrat.